top of page

Od tatier k Dunaju Ultra 2023 - FitŠtýl Running team


V roku 2015 to bola výzva: „raz odbehneme OTKD Ultra“ a viac som nad tým nerozmýšľal. Dosť mi dali zabrať aj tri úseky a ani somnerozmýšľal, že by som odbehol šesť behov za deň a pol.

No časy sa menia, všetko v našich životoch sa mení.


Rok 2022 skladáme tím, ale chýbajú nám dvaja bežci, tak bežíme klasiku. Nájsť niekoho kto odbehne cca 60km za víkend v šiestich úsekoch je dva týždne pred behom oriešok.


Ročník 2023 sme dohodli ešte v roku 2022 a tento rok nám nič nebránilo vyštartovať v ústrety novej výzvy.



Posádka nášho tímu bola 8-členná, 5 bežcov, jedna bežkyňa, šofér Emil a fyzioterapeutka Lenka. Mať šoféra a nemusieť šoférovať počas behu je veľké plus. Jeden ročník som tak bol na OTKD, že sme sa traja bežci striedali v šoférovaní. V kategórii ultra je to nereálne, behať aj šoférovať. Tak isto je veľké plus mať v aute fyzio, pri týchto výkonoch telo dostane zabrať, a vtedy oceníte odbornú pomoc ktorá vie čo robiť keď je problém a niečo bolí.

Úseky sme si podelili podľa výkonnosti bežcov, naša jediná žena v tíme, Emily dostala menej náročné úseky a ja ako kapitán, som mal bežať do cieľa, tak som bežal do cieľa. Odbehol som ale tým pádom najmenej km z nášho tímu. Len 52 km v šiestich behoch, dvoch v sobotu, dvoch v noci a dvoch v nedeľu. Zvyšok tímu mal buď poriadne prevýšenia alebo behy dlhé aj skoro 12 kilometrov.



Na moje počudovanie to ale nebolo až také zlé, ako sa zdalo že to bude. Naším cieľom bolo, aby všetci naši bežci dobehli do cieľa v poriadku, a bez zranenia. A to sa nám aj podarilo s časom necelých 33 hodín z čoho mám radosť.



Celý víkend prebiehal bez problémov, všetky odovzdávky sme stíhali na čas. Žiadny z našich bežcov nečakal, čo sa nám v iných tímoch v predchádzajúcich ročníkoch zvyklo stať. Bežec bol rýchlejší ako auto a tak musel čakať a tím sme strácal čas. Jediné čo nám chýbalo bola srcha a poriadne WC. Vyriešil by to karavan s ktorým by sme sa ale ťažšie dostávali na odovzdávky.



Poviem Vám, bol to rýchly víkend, čakáš – bežíš – čakáš a o chvíľu znovu bežíš. Nemali sme čas na poriadny spánok, keďže sme boli nonstop v aute a išli sme od odovzdávky k odovzdávke. Najviac nás potrápilo teplo. Tešil som sa na nočné úseky, veď sa logicky ochladí, no prd. To ochladenie nebolo vôbec badateľné. A v nedeľu, keď vyšlo slnko a začalo hriať, bolo na nevydržanie.

Neustále mi ako kapitánovi chodili správy od usporiadateľa aby sme dávali pozor na svojich bežcov a sprevádzali ich na bicykli. Bicykel sme ale nemali.



Nedeľné trápenie pocítil každý bežec. Svoj predposledný úsek som sa snažil odbehnúť čo najrýchlejšie, ale nešlo to. Bolo to tým, že som bežal skoro na pravé poludnie. Rovinky ktoré sú charakteristické pre posledné úseky sú smrť. Nekončené roviny s minimálnym prevýšením a žiadny tieň. Bežať po rozpálenom asfalte nie je žiadna sranda. Okrem toho že na Vás svieti slnko a rozpálená cesta sála teplo, takže sa cítite ako kura v rúre. Ale zvládli sme to, a zvládneme to aj o rok. Behať som vládal vždy, ale tie stavy pred poslednými tromi úsekmi boli nič moc. Odmietal som ísť behať a posielal za seba členov tímu :D únava a vyčerpanie spravia svoje. Ale už keď som sa už rozbehol, tak to išlo.



Tento beh je neskutočný zážitok. Každý bežec by si ho mal aspoň raz vyskúšať. Vidíme sa aj o rok, opäť v kategórii ULTRA.

65 views0 comments

Recent Posts

See All
bottom of page