Sú výzvy, ktorých sa nebojíme, a sú výzvy, ktoré nás vystrašia. Cvičeniu sa venujem od 14tich rokov. Na gymnáziu som cvičil, aby som mal svaly. Postupne som ale pochopil, že dôležitejšie ako veľké svaly, je funkčné telo ktoré vládze behať, plávať, bicyklovať a má dosť sily aj pri silovom tréningu. Skrátka funkčné telo ktoré bude zvládať prekážky, či už silové alebo kondičné. Preto som behával prekážkové behy, hlavne Spartan Race.
Nie je to len beh, dostane tam zabrať celé telo. Bežať, zdolávať nekonečné kopce a do toho prechádzať cez jednotlivé prekážky, nie je to sranda. Tento rok, v septembri som si opäť odbehol Spartan Race Ultra, 5O kilometrov dlhé preteky s vyše 60 prekážkami. Bol to tak náročný a vyčerpávajúci beh, kde som do cieľa prišiel po 13,5 hodinách strávených na trati. Bol som tam doslova, od rána do večera. Telo bolo po preteku tak vyčerpané, že dva dni po súťaži som mal problém ešte aj rozmýšľať. A to bez srandy, dva dni mi to poriadne nemyslelo.
Ale na spartanov som naučený. Aj toto bola výzva, a veľká. Ale vedel som čo ma čaká, čo ma neminie.
Tento rok ma ale čakala iná výzva. Výzva, pred ktorou som mal veľký rešpekt.
Na začiatku tohto roku som dostal možnosť vycestovať na silovo-kondičnú súťaž HYROX. Email od www.top4fitness.sk s pozvánkou začínal slovami: neviem či poznáš súťaž HYROX.... boli by sme radi keby si sa pripojil k nášmu tímu Top4Fitness.
Súťaž som poznal, asi dva roky dozadu som ju s úžasom sledoval túžil sa jej raz zúčastniť. Odrádzala ma ale náročnosť súťaže a cestovanie. Najbližšie sa totiž koná vo Viedni alebo tento rok už aj v susednom Poľsku. Nebyť pozvánky, Hyroxu sa nikdy nezúčastním.
O čom je Hyrox? Je to kombinácia behu a silovo-kondičného cviku. Celá súťaž vyzerá vždy tak isto, poradie sa nemení. Strieda sa beh a cvik, vždy sa beží jeden kilometer po ktorom nasleduje určený cvik. Dokopy sa odbehne osem kilometrov a odcvičí týchto osem cvikov:
1. 1000 metrov na bežkárskom trenažéri (skierg)
2. Tlačenie 153 kilových saní na vzdialenosť 50 metrov (sled push)
3. Ťahanie 102 kilových saní s lanom na vzdialenosť 50 metrov (sled pull)
4. Angličáky so skokom vpred na vzdialenosť 80 metrov (burpees broad jump)
5. 1000 metrov veslovanie na trenažéri (row)
6. Farmárska chôdza s dvomi 24 kilovými kettlebellmi na vzdialenosť 200 metrov (farmers carry)
7. Výpady na vzdialenosť 100 metrov s 20 kilovým sandbagom (lunges)
8. 100 drepov s hodom medicinbalu na terč (wall ball)
A medzi tým vždy jeden kilometer beh.
Sám od seba by som sa neregistroval ani by som si netrúfol na túto súťaž. Ale keď sa naskytla príležitosť, poďme to skúsiť.
Mal som dva mesiace na prípravu na súťaž v Hamburgu. Keďže som plánoval chodiť po spartanoch a viac som behával ako som silovo trénoval, bolo čo doháňať. Ale vo fitku som vyrástol a činky sú mi bližšie ako beh. Tak som sa pripravoval najlepšie ako som vedel.
Na prekážkové behy som ani nepomyslel a tešil som sa do Hamburgu.
Prišiel deň D. Súťažil som vo dvojici, čo znamenalo že beh sme bežali spolu a cvik sme si mohli rozdeliť v ľubovoľnom pomere. Keď sa ma niekto spýta či by zvládol spartana a či ho nato pripravím, vždy odpoviem to isté. Pripravím a zvládneš to, len nečakaj kým budeš pripravený. Ten pocit nebudeš mať nikdy a treba si to najskôr skúsiť, aby si vedel čo ťa čaká a na čom budeme pracovať. To platilo aj mojom prípade. Príprava bola tvrdá, ale súťaž bola tvrdšia. Nevládal som sane tlačiť, ťahanie mi tiež robilo problém. Umieral som pri behu. Skončili sme s časom 1:15:23
Najlepšie je, ako som sa pár dní pred odletom prihlásil na Hyrox v Madride. Nie vo dvojici ale sám. No po prvom Hyroxe som sa skoro rozplakal, že som sa prihlásil sám a hneď po súťaži som písal email či sa to nedá zmeniť na dvojicu. Sám som to ísť nechcel ani za nič. Ale ako je to u mňa zvykom, plány sa menia rýchlejšie ako by som chcel. Priletel som domov z Hamburgu a hneď som sa prihlásil na Hyrox v Hannoveri, ktorý sa konal len dva týždne po mojej prvej skúsenosti s Hyroxom. V Nemecku som plakal že v septembri to sám nedám, ale emócie zo súťaže boli veľké a ja som to chcel zažiť znovu. Prekonať sa a nezastať, stále ísť vpred aj keď už telo nevládze.
Na Hyrox v Hanoveri som išiel na otočku. V piatok som priletel, v sobotu doobeda som mal súťaž a večer som letel domov. Bolo to ťažké, ale myslel som že to bude horšie, že ma niektoré cviky zastavia a budem sa tam trápiť. Na moje očakávanie som to ale zvládol lepšie ako som čakal. Čas som mal 1:29:36. Motivácia a chuť posúvať sa ďalej, trénovať rástla.
A keďže ma Madrid čakal až koncom septmebra, by som sa nenudil a nevyšiel z cviku, našiel som, že sa koná Hyrox v Poľsku. Prihlásil som aj brata a spravili sme si výlet do Varšavy. Zhodli sme sa, že opäť spravíme riadny výlet na preteky. Tak sme išli do Varšavy na aute. Vedel som, že tam nebude silná konkurencia lebo sa v tom dátume konal ešte jeden Hyrox. Skončili sme v kategórii doubles na 9tom mieste v našej kategórii. Bol to pekný pretek, vládal som a tešil som sa na Madrid. Cítil som vo forme. V Madride do toho dám všetko.
V Madride som to posral. Taký stres ako som mal tam, som dlho pred súťažou nemal. Prvý kilometer som prepálil, nasledoval kilometer na SkiErgu a opäť kilometer beh. A bol som vybavený. Beh ma zabil, polovicu preteku som prežíval, potom som nabral druhý dych ale strata bola veľká a súťaž som dokončil za 1:34:44. Bol som sklamaný, ale čo som čakal keď som nebehal. Tak teraz behám, musím behať aj keď sa mi nechce, viac si užívam tréningy vo fitku. Ale tam beh veru nenatrénujem.
Najbližšie to musí byť lepšie. 18 november v Hamburgu, 2 december v Štokholme a 9december vo Frankfurte. Musím stiahnuť aspoň 15 minút z času.