Bolo leto 2019 a ja som sa stretol s kamarátkou Dominikou, ktorú som nevidel roky. Na leto mala naplánovaný jogový pobyt na Malorke. "To by som chcel aj ja, zobrať partiu ľudí a športovať počas dovolenky" povedal som si a už som zisťoval ako sa k tomu dostala. Dostal som informácie, ktoré som potreboval a už som mal dohodnuté stretnutie s Miškou z cestovky mallorcareality. Nápadov sme mali kopec, už to len dať dokopy a ideme nato. Pobyt sme riešili celú zimu, nájsť vhodné miesto, hotel, vymyslieť program. Čo, kde, ako....
Prvý termín sme mali naplánovaný a zrazu BOOM. Prišla korona a nič sa nekonalo, ani jogový pobyt kamarátky, ani náš fit pobyt.
Celý rok sme čakali kedy sa bude dať cestovať a opatrenia sa uvoľnia. Prišiel rok 2021 a celkom sme sa zabehli v kolotoči zákazov vychádzania, obmedzení, uvoľnovaní opatrení a vo všetkom čo k tomu patrí. Zrazu Miška vraví "v júni spravíme pobyt, bude sa dať vycestovať, podarí sa to". Veľmi som tomu neveril a neveril som až kým sme nenasadli do lietadla. Nazbierala sa partia ľudí, Miška vybrala najlepší hotel priamo na pláži, program sme vymysleli. Celý pobyt bol nastavený tak, aby účastníci už len nastúpili do auta / lietadla a o nič iné sa nemuseli starať. Odlietame vážení. (budem tu písať o oboch pobytoch)
Nasadli sme do lietadla, a s neskutočnou radosťou sme leteli na Malorku. Pohľad na ostrov z tej výšky stál zato. Ostrov nieje veľký, v najširšej časti má okolo 100km. Nachádza sa na ňom pár väčších miest, miestami vyprahnutá zem, zalesnené kopce, more.
Prileteli sme, na letisku nás čakal odvoz a ideme smer Capdepera, do hotela Na Forana na východe ostrova. Deň príletu bol len zahrievací, zoznámili sme sa navzájom medzi sebou, ubytovali sa a popozerali okolie.
Hotel bol skvelý. Bol priamo na pláži, izba s výhľadom na more. Aj keď, niektoré apartmány tam mali obrovské terasy s posteľami priamo na nich, s výhľadom na more. Raz si takú izbu poprosím. Rána tam musia byť úžasné. Vďaka ubytovaniu all inclusive sme hladní veru neboli. Jedla bolo toľko že bolo ťažké vybrať si len niečo a neprejedať sa. ALE, nikto na pobyte nepribral, práveže sme schudli.
Väčšinu dní sme začínali krátkym behom na pláž vzidalenú dva kilometre od nášho hotela, kde sme si s Dominikou odcvičili jogu a následne sme odbehli späť na hotel. Na prvom pobyte sme behali menej, zato na druhom sme si dva behy odbehli počas noci. Počas night runov sme prvýkrát vybehli k nedaľekému majáku a druhýkrát sme sa dostali do oblasti nad mestom kde boli len domy a ticho. Počas oboch behov bolo úžasné ako ustal ruch promenády a turistov a ostalo len ticho a tma. K majáku sme si vybehli na oboch pobytoch. Skoro ráno, aby sme stihli východ slnka a vybehneme si tam aj na ďalších pobytoch ktoré nás čakajú. Tento rok to bude koncom septembra. Počas pobytov som tam našiel pekné a zaujímavé trasy na behanie, rozhodne sa bude načo tešiť.
Voľný čas sme trávili výletmi po meste a okolí, alebo na pláži či pri bazéne. Pláž hneď za hotelom a all inclusive si pochvaľovali všetci účastníci. Niekedy som si dokonca myslel že máme párty pobyt. Na spomínaný maják sme si vyšli hneď na začiatku pobytu aj pešo. Koncom júna tam bolo také teplo, že nám aj prechádzka necelých 6 kilometrov dala zabrať. Navštívili sme aj miestny hrad z ktorého bol výhľad na všetky strany a bolo úžasné sledovať ako sa zelené kopce menia na vyprahnuté červené polia.
Na prvom pobyte nás zaujala v diaľke na kopci veža, na druhom pobyte sme si s jedným z účastníkov požičali horské bicykle a vybrali sme sa tam. Nevedeli sme kde to je, ani ako sa tam ide. Ešteže existuje internet a mapy. No, výlet to bol slávny. Bicyklami sme sa dostali na vedľajšiu pláž Cala Mesquida, išli sme cez krásny les. Celé to prostredie tam stálo zato. Sadli sme si do kaviarni na pláži, dali sme si kávu a poobzerali sme sa, ako sa dostaneme k veži na kopci. Cestu sme našli, tak reku, poďme nato. Poviem Vám, toto bola dobrá hlúposť. Čím sme išli vyššie, tým tam bolo viac kríkov, kosodrevín a celkovo samej neprístupnej zelene. Všade sa pásli kozy ( na požiadanie pošlem na insta video kde sú kozy v kríkoch :D ) a zopár ľudí si išlo spokojne pešo dole. Asi v prvej tretine nebolo možné bicykel ani len tlačiť, nie ešte na ňom ísť. Tak sme dali bicykle na ramená, miestami som ho niesol nad hlavou a asi hodinu a pol sme šľapali do kopca ale kopca strmého že by ho mohli dať na spartana. Bože koľko som si zanadával cestou hore, nohy doškriabané, veža v nedohľadne.
Keď sme prišli hore, nastala eufória a povedal som si že to stálo zato. Fakt, smial som sa sám natom, ten pocit šťastia a úľavy. Spravili sme si fotky a išli sme rýchlo dole aby sme stihli vrátiť bicykle do 19tej. Poviem Vám, neveril som že ich stihneme doniesť na čas.
Keďže cesta hore bola masaker a ísť tou cestou aj dole by bolo ešte horšia túto možnosť som po hodine nadávanie nepripustil, naspäť sme išli teda inou cestou. Cestou, ktorá po 300 metroch zmizla. Na mape nie, tam bola stále. Ale pred nami zmizla. Času bolo málo a vracať sa späť odkadiaľ sme prišli neprichádzalo do úvahy. Tak sme pokračovali a zostupovali dole po skalách, cez kríky ach to bol nápad. Nadával som ešte viac ako cestou hore. Asi po hodine predierania sa s bicyklom cez kríky a kadejakú burinu a zostupovania dole po skalách sme sa dostali na lesnú cestu ktorou sme išli hore. Sadli sme na bicykle a leteli sme ich vrátiť a večerať na hotel. Vrátiť sme ich stihli :D
Cyklo výlet sa nám tak zapáčil, že sme si na ďalší deň požičali cestné bicykle a rozhodli sme sa spraviť si kolečko cez okolité mestá. Prešli sme cez dve mestá - Artá a Son Servera. V každom z nich sme sa pomotali a pozreli si zaujímavosti, hrady, kostoly, mesto. Prešli sme 60 kilometrov, aj sme zmokli aj sme poblúdili :D ale rozhodne to znovu stálo zato, lepšie ako ležať na pláži. Aspoň pre mňa. Bicykle si určite požičiame aj na najbližšom pobyte. Veď Lubo už teraz spomína že keď pôjdeme na Malorku na Spartan Race v apríli, tak si tam znovu požičiame bicykle. Lubo sa zúčastnil oboch pobytov a bol to najväčší makač na ostrove.
Tréningy sme mávali hlavne na terase s vlastnou váhou, TRX, činkami, lanom a kettlebelmi. Zopár ich bolo aj na pláži kde to bolo ťažšie vďaka piesku pod nohami a stačil aj tréning s vlastným telom. Škoda že sme nevyužili bazén na plávanie ako súčasť tréningu. Možno nabudúce.
A inak, zažil som tam tenkrát poprvé, prvýkrát som tam cvičil jogu. Na prvom pobyte sme cvičili skoro každé ráno, na druhom sme mali tri tréningy s miestnou jogínkou ktorá pochádza zo susedného maďarska.
Hneď by som sa tam vrátil keď si spomeniem na tie prechádzky, na druhom pobyte sme chodili ráno do mesta na kávu s raňajkami. To ticho, ten kľud, len zopár miestnych pánkov pri vedľajšom stole na káve s cigaretou. Keď sme išli na rannú kávu pešo, cestou na hotel sme stretli rybárov ako z lodí vyberali čerstvo nachytané ryby. Večer sme sa chodili prechádzať po promenáde, popozerať všetky malé obchodíky, ochutnať zmrzlinu a to tam mali neskutočné množstvo druhov - štiplavé, zlaté, čokoládové, kinder, bueno... Niektoré večeri sme ostali v meste na drink. Teda, ja som sa vytratil vždy skôr keďže ponocovanie a ja nejde dokopy. Spánok a posteľ, to mi bolo treba po celom dni.
Ďalší pobyt chystáme na koniec septembra, Kto by mal záujem kľudne sa pýtajte, informujte. Budeme radi keď sa znovu nazbiera skvelá partia ľudí a vrátime sa do Capdepery trochu si oddýchnuť a spraviť niečo pre seba.
Comments