Trailovú trifectu som chcel už pred rokom, o tom ako sme išli s Filipom na otočku na sever ČR aby sme si tam odbehli 10 km pretek sa dočítate TU.
Tento rok nezačal inak. Trail 10 km sme odbehli pred dvomi týždňami, teraz si odbehneme 21 km a už len 50 km a Trail trifecta je doma. Nebude to ale ľahké, preteky sa konajú 600 km od nášho mesta. Chalani povedali že nieje problém, tak ideme.

Celý piatok u nás snežilo a výnimočne aj mrzlo. Kým sme o 16tej vyrazili, cesty boli zasnežené. Dialnica bola tiež nie v práve najlepšom stave, každých pár stoviek metrov boli odstavené kamióny ktoré neboli schopné jazdy na snehu. Na škodovke z autocentrum CYDA sa išlo parádne aj keď moje prvé slová na radiacu páku boli: " och bože 600 kilometrov na manuálnej prevodovke? " no čo, po rokoch šoférovania na automate som spohodlnel. Ale ten manuál klasicky nerobil žiadne problémy. Len dvakrát mi to zdochlo, keď som sa chcel pohnúť na trojke. Krátke video z cesty.
Cesta na ubytovanie bola dlhá a únavná. 500 km počas ktorých sa striedalo sneženie a dážď. Ale zvládli sme to, na ubytovanie sme prišli neskoro večer, rovno sme si ľahli a išli spať. Mali sme za sebou dlhú cestu a nasledujúci deň nebol o nič ľahší. Celú noc fúkal vonku riadny vietor a pri zaspávaní som sledoval strom za oknom, kedy ho zlomí.
Ráno sme sa zobudili a po tom vetre nám na ubytovaní nešla ani elektrika ani voda. Výborne. Sadli sme do auta a išli ešte 100 km do Dečína. To prostredie, tá príroda, to bola krása. Hlavne Dečín bolo krásne mesto. Na mieste sme sa stretli so štvrtým levičanom a išli sme sa rovno registrovať.

Cestou od registrácie k autu, išli sme sa prezliecť som rozmýšľal, či sa nato radšej nevykašlem a nepôjdem behať. Predsa len som bol cez týždeň prechladnutý a necítil som sa najlepšie. Zima pred pretekom ma v tom len utvrdzovala, aby som sa nato vykašľal a nebežal. Ale, prezliekol som sa a išiel na štart. Už keď som tam prišiel, tak si to odbehnem pekne pomaly. Na poriadny výsledok som aj tak nemal natrénované.

Štart sme stihli na poslednú chvíľku, previazal som si šnúrku na topánke a rovno sme vyštartovali. počas prvých piatich kilometrov som vedel, že po tej chorobe niesom vôbec v fit a mal som chuť skončiť. Nevládal som, vôbec som nevládal a ten beh ma ničil. Išiel som si pomaly svojím tempom a nenechal sa rozptylovať rýchlejšími bežcami ktorí ma rad radom predbiehali. Keď som sa rozbehal, celkom to išlo. Zima bola riadna a ku koncu preteku začalo aj snežiť. Najväčšia kríza nastala, keď mi došla voda a ja som zastal na občerstvovačke aby som si doplnil vak s vodou. Tam som vychladol a myslel som že zamrznem. Posledné kilometre som sa už nevedel dočkať cieľa ktorý sa našťastie rýchlo približoval.

Dobehol som, zobral medajlu, tričko a išiel za našimi. Radostná správa bola, že jeden náš dobehol vo svojej age group na druhom mieste. Tak sme počkali na vyhodnotenie výsledkov a sadli do auta hurá 600 kilometrov domov.

Comments