VLTAVA RUN 2025 x TOP4RUNNING
- Peter Nuota
- 2 days ago
- Čítanie: 4
O štafetovom behu Vltava Run som počúval, že je krajší ako OTKD. A je to pravda! Tá príroda a trasy stoja za to. Kým na OTKD sa beží väčšinou po asfalte a posledné úseky sú čistá smrť len samá rovina a asfalt. Na Vltave som bežal predposledný úsek, ktorý bol tesne pred Prahou a väčšinu tohto úseku som bežal v lese. Ale poďme pekne od začiatku.
Do Prahy som išiel vo štvrtok ráno vlakom. Mali sme sa tam stretnúť s celým tímom TOP4RUNNING na hoteli. Tím sa skladal z bežcov z Írska, Španielsky, Talianska, Česka, Maďarska a ja som tam bol jediný slovák. Na štvrtok sme nemali žiadny plán, len sa stretnúť, zoznámiť sa, pokecať a dobrodružstvo sa môže začať.
V piatok sme boli vyzdvihnúť autá, presunuli sme sa do nákupného centra aby sme si nakúpili jedlo na víkend, naobedovali sa a následne sme vyrazili na Šumavu kde sme mali ubytovanie blízko štartu. V piatok podvečer sem dostali bežeckú výbavu a nasledovalo fotenie vybraných modelov topánok. Neskorá večera a následné vysvetlenie, čo nás to vlastne čaká cez víkend boli posledným programom dňa. Keďže OTKD som bežal veľa krát, vedel som do čoho idem, len to bude na inom mieste.
V sobotu sme sa presunuli na štart. Mali sme rýchly tím a štart sme mali naplánovaný až na 12:00. Najpomalšie tímy štartovali už o 4:30 ráno. Prichádzame na štart, lepíme polepy na autá, fotíme sa a čakáme na štart. Hneď ako vyštartoval náš prvý bežec sme sadli do auta a išli sme na odovzdávku na ktorej sme mali nastúpiť my, auto číslo dva.
A tak sme čakali a čakali až kým neprišla informácia že beží posledný bežec z prvého auta. Prišli sme na odovzdávku a vyslali na trať našu prvú bežkyňu. A pokračovali sme od odovzdávky k odovzdávke. Na mňa prišiel rad cca o ôsmej večer. Štart môjho úseku vyzeral ako pri mori. Pred behom som sa pýtal bežkyni, čo už bežala moje úseky, aké topánky si mám zobrať. Či cestné alebo trailové. Dostal som výklad trate a vraj trailové budú najlepšia voľba. A tak som vyrazil na môj prvý úsek ktorý bol 10 kilometrov dlhý.
Prvých 5 kilometrov som bežal tempom pod päť minút na kilometer a stále po asfalte. V duchu som sa pýtal "načo som si mal brať trailové topánky?". No veľmi rýchlo som to zistil. Po piatich kilometroch prišiel strmý kopec a následne beh lesom. Ten úsek v lese bol neskutočný zážitok. Les bol tak hustý, až v ňom bola tma. Všade boli kamene, korene a blato. Ale, stálo to rozhodne za to lebo v lese sa behá najlepšie.
Po necelej hodine som dorazil na odovzdávku, pokecali sme s druhým autom a išli sme čakať našu bežkyňu aby sme ju zobrali hneď keď dobehne a môžme sa ísť najesť. Na výber toho o 22:30 veľa nebolo, voľba bola jasná a to Mc Donalds. Dal som si jeden, burger, wrap a minerálku. Najedli sme sa a išli sme na ďalšiu odovzdávku odkiaľ opäť štartovala naša prvá bežkyňa.
Spánok v noci v aute a v zime sa nekonal. Len som sa tam krútil na sedačkách a nevedel som zaspať. Tak som spal asi 30 minút a opäť sme vyrazili na trať.
Môj druhý úsek som štartoval okolo šiestej ráno. 9,4 kilometra s nejakými kopčekmi. Nohy cítili že dostali zabrať na prvom behu a začínali ma bolieť. Tento beh sa mi bežal najhoršie zo všetkých troch. Bežalo sa hlavne po asfalte ale aj cez les alebo po poľných cestách. Po dobehnutí na odovzdávku sme sadli do auta a išli čakať poslednú bežkyňu z nášho auta a opäť sme išli na ďalšiu odovzdávku, ale už na tú kde sme štartovali posledné, tretie úseky.
Na tejto odovzdávke sme strávili nekonečné hodiny. Neviem koľko presne sme čakali, ale dobre som si tam pospal. Konečne spánok. To čakanie veru nemalo konca . Slnko svietilo ale bolo chladno a na odovzdávke bolo neskutočne veľa áut a bežcov. Nohy ma stále boleli tak som si ich natrel masážnym krémom a masíroval ich masážnou pištoľou. Aby zvládli odklusať aj posledný úsek a hlavne aby neboli úplne rozbité po celom víkende.
Poďme na tretí úsek. Pred tretím úsekom mi bolo všetko. Boleli ma nohy, hlava, brucho, bolo mi na vracanie. Bez spánku a po dvoch behoch som myslel že po prvom kilometri padnem na zem a tam ma obrastie mach. Bolo mi veľmi zle. Hlavne ten spánok chýbal. Ale! presne toto sa mi na týchto pretekoch páči. Prekonať seba samého. Áno verím, odbehnúť si 10 km po rovine v dobrom tempe je super. Ale siahnuť si na dno fyzických aj psychických síl je najlepší pocit. To bude na konci leta na Spartan Ultra ( 50km a viac ako 60 prekážok)
Spánok sa nakoniec konal. V aute, cez deň. Opäť len 30 minút ale neskutočne mi to pomohlo. Už som neumieral. A tak som o 16.30 vybehol na svoj posledný úsek dlhý 8,4 km. Najkrajšie na tom bolo, že som stále bežal v prírode, v lese. Predposledný úsek celého preteku a ja som v lese. Na porovnanie s OTKD kde sa druhá polovica preteku beží len po asfalte, rovine a posledné úseky sú už len na juhu Slovenska medzi dedinami bol tento beh sen.
Bol to úžasný víkend so super partiou bežcov z celej Európy. Verím, že sa vidíme aj o rok v podobnom zložení. Hlavne ma to nakoplo aby som viac behal. Počas behov som nevládal a v tíme som bol najpomalší bežec. Aj najpomalší niekto musí byť. Nevadí, už idem tréningový režim. Beh 5-6 krát do týždňa. A keď nemám čas? Tak idem behať ráno pred prácou. Pri behaní 4:30 mám pocit ako keby som bol opäť na Vltava Rune.
Foto: Mikuláš Křepelka