Sakra toto bol výlet. Kazilo sa nám všetko čo sa mohlo, ale poďme pekne poporiadku,
Na súťaž som nás registroval ešte v lete. Tento Hyrox trval dva dni a nám hodilo štart na nedeľu. To by problém nebol. Problém nastal, keď sme si pár týždňov pred odletom kupovali letenky. Na lístku na Hyrox bol dátum sobota - 7.12.24 tak sme si teda kúpili spiatočné letenky na nedeľu.
Tri týždne pred súťažou som si všimol, že je pri mojom mene napísané SUNDAY čiže nedeľa. Štart sme mali mať v čase, keď som mal byť už skoro doma.
No nič, napísal som mail organizátorom čo sa stalo a či sa nedá náš štart prehodiť na sobotu. Odpoveď znela cca takto: nič také sa spraviť nedá, poraďte si nejako. Aj Silvi im písala a odpoveď dostala takú istú: nedá sa. Tak som ešte skúšal predať lístky, a chcel som kúpiť lístky na sobotu od niekoho kto ich predáva. Nepodarilo sa. Zmierili sme sa s tým, že teda ideme len na výlet a náš prvý spoločný Hyrox bude inokedy.
Ďalší problém nastal pri ubytovaní, ktoré sme kupovali na poslednú chvíľu. Dva dni pred odletom nám zrušili ubytko cez airbnb resp. nám ho nepotvrdili. Ale, podarilo sa mi nájsť iné, ktoré nám potvrdili len 12 hodín pred odletom. Kríza je zažehnaná, poďme na to.
Na letisko som išiel o jednej v noci, odlet som mal o šiestej s prestupom v Londýne. Aby toho nebolo málo, nenapadlo ma že Londýn už nieje v EU a budem potrebovať pas. Na ktorý som myslel mimochodom asi tri krát ale nakoniec som si povedal, že ho nepotrebujem. Keď som sa dostal na letisko, skoro ma dziglo keď som zistil že ten pas potrebujem a ostal doma. Ach, takže som si musel kúpiť druhú letenku na let o dvanástej. V ten deň som na letiskách a v lietadle strávil 15 hodín. Bol to dlhý a únavný deň, v noci som spal len dve hodiny a potom hodinu na letisku a dve v lietadle. V Štokholme som si ešte počkal dve hodiny na ženu, kým priletí z USA.
Ďalšie prekvapenie nastalo, keď sme išli na ubytko. Cestou v autobuse, už k ubytovaniu som si ešte raz prečítal pokyny ako sa tam dostať. Navigácia z airbnb nás navigovala na Oslogatan 27/A. V správe bolo, choďte na Oslogatan 31. Keď som do navigácie hodil Oslogatan 31, ukázalo mi že je to ešte hodinu autom od miesta kde sa nachádzame. Oblial ma pot, ostalo mi teplo a dúfal som že ideme správen. To bolo už asi 19:00 a mal som fakt dosť po celom dni. Našťastie sme boli na správnej ceste a dostali sme sa na ubytko.
Slnko vychádzalo o 8:30 a zapadalo o 15tej. Dni boli fakt krátke a slnka sme si veľa neužili. Vo štvrtok a piatok sme sa pomotali po meste a v piatok som vymyslel, aby sme sa išli spýtať na registráciu či sa s naším štartom nedá niečo spraviť. Silvi tomu neverila, veď sme dostali dva maily že nieje šanca aby nám to zmenili. Ja som veril, že ešte tu, na mieste dokážeme spraviť zázrak a budeme štartovať. Nemusím asi hovoriť, že keď nám štart padol, zmierili sme sa s tým že nepretekáme a tak sme sa zariadili že ideme výlet a nie na súťaž. ALE! podarilo sa nám na mieste prehodiť štart na sobotu. Jupíííí, ideme na Hyrox.
Večer pred súťažou sme si vymysleli jednu zábavku. Kúpili sme penu na holenie, žiletky a Silvi mi strihala nožnicami bradu aby mi ju potom oholila a skončil som len s fúzmi. Trvalo nám to "len" hodinu a pol.
A tak sme v sobotu o 15:30 stáli na štarte. A to som si skoro nezobral veci na behanie. Čo sa týka súťaže, išlo sa nám super. Problém nám nerobilo nič, len ako vždy, treba zapracovať na behu aby sme kilometer odbehli za cca štyri minúty. Išli sme ale nonstop, bez jediného zastavenia. Nemuseli sme stáť ani počas behu ani na žiadnom cviku. Sane sa mi ťahali a tlačili tak ľahko ako ešte nikdy. Angličáky, výpady a wallballs sme dali tiež v poriadnom tempe. A po rovných 83 minútach sme mali hotovo. Čas sme mali len o 8 minút pomalší ako keď sme boli s Filipom vo Varšave. Takéto súťaže sú vždy poriadna dávka motivácie do tréningov aj do mojej práce. Toto potrebujem v pravidelných dávkach.
Po súťaži sme išli ešte pozrieť Fitness Festival ktorý bol vo vedľajšej hale kde boli kulturistické súťaže, vystavovatelia z celého sveta ktorí ponúkali doplnky výživy, fitness náradie alebo pomôcky na regeneráciu. Najviac nás tam zaujala súťaž bojového umenia Wushu, kde sme stihli finále. Do teraz som nevedel, že niečo také existuje.
Takže sme to zvládli a v nedeľu skoro ráno sme išli na letisko. Najbližšie nás čaká Spartan Trail kde bežíme 50km a ak nájdeme víkend pred tým nejakú ďalšiu súťaž, ideme aj tam. A cieľ na najbližší Hyrox máme zlepšiť čas a potom zamakať a skončiť na pódiu. Je to len o tréningu.
コメント